Vyberte si:

Zobraziť ďalšie články

Ďalšie články

Sára Saudková - odpovede na to, čo Vás zaujíma.

Dokážem „nasať“ inspiráciu ako dojča materské mlieko

Na prvý pohľad éterická, v živote praktická. Úspešná fotografka, manažérka, ale podľa vlastných slov predovšetkým matka. Sára Saudková fotografuje a predovšetkým žije pre radosť – to je najväčšia sloboda i bohatstvo zároveň. V dnešnej rozškatuľkovanej dobe necháva rada veciam voľný priebeh, opierajúc sa o filozofiu – čo má prísť, to príde. Má hlavu plnú nápadov a chuť pracovať.

Ste teda viac éterická alebo praktická?

Oboje v dokonalej kombinácii.

Máte kreatívne korene?

To sotva. Som zo sedliackeho rodu, ale má to svoje výhody. Aspoň viem, kde sa vo mne berie húževnatosť, výdrž a tvrdohlavosť. Tá sa vám vždy hodí, aj pri fotografovaní.

Ako to, že vyštudovaná ekonómka sa rozhodne fotografovať?

Bohvie. Nie je to rozkošné, ako málo vecí vo svojom živote dokážeme dopredu odhadnúť?
Fotografka

Dá sa uživiť fotografovaním, koľko stoja vaše snímky?

Áno, dá sa – ale veľmi si to strážim, aby som nefotografovala pre peniaze. Čokoľvek, čo robím, robím pre svoje potešenie, pre svoju radosť. To je moja najväčšia sloboda a bohatstvo. Peniaze potom prichádzajú samé.

Kto sú vaši klienti doma i v zahraničí?

Sú to ľudia, ktorí vnímajú svet rovnako ako ja, páčia sa im moje oči, cez ktoré filtrujem realitu. Páčia sa im príbehy, ktoré premietam do fotografií.

Kde v zahraničí ste vystavovali?

V Moskve, v poľskom Bielsku-Biale na medzinárodnom fotografickom bienále, v Taliansku v Brescii, taktiež na bienále, v nemeckom v Kolíne i v Lipsku. Ono je to tak, postupne sa výstavy na seba nabaľujú ako snehová guľa. Ale výstavy nepočítam, ba ani priveľmi neevidujem, to nie je pre mňa podstatné.

Máte vlastnú spoločnosť alebo ste umelkyňou na voľnej nohe?

Som žena v domácnosti – mamina na materskej dovolenke, manažérka Jana Saudka, ktorá v medzičase fotografuje pre radosť. Slovo umelkyňa mi znie dosť smiešne – to by sa ľudia nemali brať tak smrteľne vážne.

Keby ste nestretli J. Saudka, začali by ste s fotografovaním?

To sotva. Bolo to osudové stretnutie nás oboch. Bez Jana by som nebola tam, kde som. Môj osud by sa uberal iným smerom. Nehovorím, že zlým, ale iným.

Nevyčítajú vám, že kopírujete J. Saudka?

Už mi s tým dávajú pomaly pokoj. J Nevšímala som si to. Veľakrát to tvrdili ľudia, ktorí nevideli ani jednu moju fotografiu. Iba ich dráždilo to meno a to, že som slobodná, nezávislá a silná „ženská“.

Hodnotí vaše diela, ste zvedavá na jeho názor?

Jan je prísny kritik a moje konanie ho zaujíma. Veľmi dám na jeho názory, ale najviac sa riadim sama sebou. Jan sa vzdal vysnenej myšlienky, že by som pokračovala v jeho štýle. A myslím, že je nakoniec pyšný, že som si išla tvrdohlavo vlastnou cestou.

Dlho ste uznávali v práci iba klasiku, ešte stále vám digitál nič nehovorí?

Zaryto sa držím klasických aparátov – majú v sebe kúzlo a srdce. Aj tie ich nedokonalosti majú veľký pôvab. Digitál je pre mňa príliš dokonalý a ja dokonalosť nepovažujem za zaujímavú. Navyše, neviem s ním ani zaobchádzať, na to sú iní machri.

Spomínate si na svoj prvý honorár?

Symbolická jedna nemecká marka za moju vôbec prvú fotografiu. Grafik z nemeckého nakladateľstva Taschen Verlag sa do nej zamiloval, tak som mu ju „predala“.

Ako získavate zákazky?

Prichádzajú samy. Mnohým veciam rada nechávam voľný priebeh, čo má prísť, to príde. Ja som len pripravená, mám hlavu plnú nápadov a chuť pracovať.

Kedy prichádza inšpirácia, z čoho ju čerpáte?

Zo svojho života a zo snov, zdajú sa mi živé sny. Inspiruje ma všetko. Dokážem „nasať“ inspiráciu ako dojča materské mlieko.

Čo robíte v prípade, keď horí termín a vaše múzy spia. Máte nejaký osvedčený recept?

Našťastie ma termíny neriadia. Do ničoho sa nenútim. Keď sa mi chce pracovať, nápady prichádzajú samy ako žaby do rybníka.

V akej oblasti pracuje váš partner Samuel?

Je to priateľ, nie manžel. Som slečna a páči sa mi byť slečnou. Sam je chemik a právnik, nič takzvane umelecké. Umeniu sa vyhýba ako čert krížu.

Hodnotí vaše snímky?

Áno, ale je skúpy na chválu. Spoznám však, keď sa mu fotografia páči. To sa rozohní a povie: „To nie je zlé. To by celkom išlo.“ Uznajte, že toho veľa nenahovorí.

Ktorú z vašich fotografií máte najradšej?

Každú. Sú to príbehy môjho života. Niektoré sú smutné, iné šťastné, ale som vďačná za každý. Fotografia, ktorá je však neprekonateľná, sú Žabky. Je to príbeh o slobode, túžbe, voľnosti...

Čo by ste nikdy nefotografovali?

Tváričky pre spoločenské časopisy. A nič, čo by ponižovalo moje modely.

Fotograf si vždy nemôže vyberať témy, ale čo fotíte najradšej?

Ľudí. Oni za mňa rozprávajú príbehy a vypovedia všetko, čo sa mi preháňa hlavou.
Manažérka

Ako ste sa dostali k tomu, že ste riadili ekonomickú stránku umeleckej činnosti J. Saudka?

Jednoducho. Som ekonómka a Jan mal vo svojich veciach ohromný neporiadok. Teraz sa nemusí o nič starať a vie, že má všetko v poriadku. Viem zarábať peniaze a to je dobrá vlastnosť. Dbám na to, aby hodnota Janových diel neustále rástla, veď je to renomovaný svetový fotograf.

Koľko trvalo, kým sa dostala správa jeho financií do vašich rúk? Je totiž známe, že okolo neho sa pohybovalo priveľa ľudí, ktorí tak trochu žili na jeho účet.

V podstate som do toho prenikla veľmi rýchlo. Nebolo inej cesty, inak by bol Jan obklopený len parazitmi.

Ospravedlňujem sa za formuláciu, ale vás nikto neoznačil za príživníčku?

Jan o mne vyhlásil, že vydržím ako kôň. Som pracovitá a peniaze si zarábam prácou. Ak v tomto niekto vidí príživníctvo, tak je to zvláštny človek...

Odhadnete, koľko fotografie s vaším stvárnením vyniesli J. Saudkovi?

Dokázala by som to odhadnúť, ale nerada hovorím o peniazoch v súvislosti s Janovou tvorbou. Tie fotografie sú uhrančivé a magické a merať ich peniazmi je dosť prízemné.

A jeho fotografie vám?

Jan je skvelý model a rozhodne sa mi vyplatil.

Ozrejmite nám dôvody zmeny vášho rodného mena na Saudková?

Sú prozaické. Je jednoduchšie zastupovať Jana a nosiť jeho meno. Navyše kvôli tomu sme sa nechceli brať. Jan je zrodený pre slobodu a ja tiež.

J. Saudek sa pre médiá vyjadril, že mu odmietate prístup k jeho dielam a negatívom, je to pravda?

Nie je. Pracujem pre Jana tak, ako som pracovala posledných šestnásť rokov a k jeho spokojnosti. Pripravujem mu knihy, výstavy po svete... Plne si dôverujeme. Jan vie, že dbám o jeho dobré meno a že málokto rozumie jeho fotografiám tak ako ja. Možno to niekomu prekáža, ale Janovi rozhodne nie.

Hovorí sa o napätí, ktoré medzi vami vzniklo, prečo? J. Saudek sa vyjadril, že sa obávate o majetok, to je ten pravý dôvod?

Majetok je niečo, čo ma zaujíma ako posledné. Je to nepodstatné. Nepotrebujem sa obklopovať vecami, peniazmi a hojnosťou. Pre mňa je podstatné robiť to, čomu verím, a obklopovať sa ľuďmi, ktorých mám rada. O napätí neviem, vídavame sa s Janom ako doteraz. Len nie tak často, pretože bývam s deťmi na opačnej strane rieky.

J. Saudek údajne na vás prepísal niekoľko nehnuteľností a postavil vilu, v ktorej ste mali bývať s jeho synom a vaším partnerom Samuelom i deťmi, ako aj s J. Saudkom. Kto ju obýva? Budete bývať pod jednou strechou aj s jeho terajšou partnerkou Pavlínou Hodkovou a posledným dieťaťom?

Jan na mňa nič neprepísal. V dome bývam ja so Samuelom a štyrmi „cvalíkmi“ a Jan tu má tiež svoj byt i ateliér, archív, fotokomoru a garáž. Je tu kedykoľvek vítaný. Pokiaľ viem, Pavla sa chystá nasťahovať k Janovej dcére do trojpodlažnej vily. Sem by sa ani nevošla. Navyše ju ani nepoznám, videla som ju iba párkrát letmo.
Žena

J. Saudek povedal, že keď ste sa zoznámili, boli ste žena bez sebadôvery a trpeli ste komplexom menejcennosti. Je to pravda?

Ale tiež povedal, že keď som sa objavila, vedel, že vchádza osud do jeho dverí. Nepovedala by som, že som si neverila. To by som azda nemala odvahu Jana vyhľadať a spoznať, nemyslíte? Pre Jana som bola nádherné dievča – elegantná, vysoká, ryšavá, pehavá, navyše hrdá, vzdelaná a pracovitá. Tam nie je veľa miesta na komplexy menejcennosti.

Máte zlozvyky?

Pri pití nechávam lyžičku v šálke. Som závislá od kakaa. Čítam noviny pri jedle.

Momentálne ste slávna, úspešná a zrejme i majetná, zažili ste časy núdze?

Nie, vždy som rada pracovala a bola nezávislá. Mňa práca baví.

Prečo ste sa rozhodli pre štúdium ekonómie?

Bolo to praktické rozhodnutie a je to profesia, ktorá sa vám v živote hodí, nech už nakoniec robíte čokoľvek.

Ako dlho ste sa živili modelingom?

Nikdy som sa neživila modelingom, nie som na to, chvalabohu, typ. Som modelka J. Saudka a to nie je profesia, to je láska k fotografii.

Bavilo vás to?

Fotografovať s Janom? Vždy som po tom túžila. Je to posadnutosť.

Aké vlastnosti má dobrý fotograf?

Dáva svojim fotografiám výraznú pečať seba samého. V hlave má usporiadané, čo chce fotiť. Má šťastie na ten správny okamih pre stlačenie spúšte.

Sú vo vašom živote chyby, z ktorých ste sa poučili?

Som vďačná za každú chybu, vždy ma posunula ďalej. Neľutujem nič. Pre mňa je najhoršie, keď nemôžem urobiť to, čo urobiť chcem. Chyby a omyly, to je to najmenej.

Kde sa vidíte o desať až dvadsať rokov?

Svojrázna dáma, neprehliadnuteľná „ženská“ s fotoaparátom v ruke obklopená svojimi deťmi.

Nenosíte nohavice, nenájdu sa v šatníku ani jedny?

Nemám, nenosím, nechcem!

Ako relaxujete?

Pochodujem po lesoch s kočíkom ako vojak.

Sára Saudková vyštudovala Vysokú školu ekonomickú v Prahe, kde aj žije.

Je manažérkou fotografa Jana Saudka. Práve u neho sa zoznámila s fotografiou a tvrdí: „Fotografickému remeslu som sa vyučila u Majstra Jana, pretože lepšia škola neexistuje...“ Sama fotografuje od roku 1999. Venuje sa výhradne voľnej tvorbe, inscenovanej fotografii, dokumentuje i svoj súkromný život, vzťahy, túžby...

Vystavovala na viac ako dvadsiatich výstavách v Českej republike, Poľsku, Nemecku i na Slovensku. Fotografie z jej umeleckého projektu Absolut Sarah pre Absolut vodku (2004) sú zaradené do umeleckej zbierky Absolut. S. Saudková je autorka niekoľkých kníh a kalendárov. S partnerom Samuelom Saudkom (synom J. Saudka) má štyri deti.

Zdroj: internet Eprofit

Návrat hore