Vyberte si:

Zobraziť ďalšie články

Ďalšie články

Imrich Vysočan - Trinásta komnata - virtuálna výstava

Doc. Imrich Vysočan, akademický maliar /1924-1994/
Narodil sa 23. 9. 1924 v Prievidzi. V gymnaziálnom veku začal odkrývať svoj výrazný kresliarsky talent. Ten ďalej rozvíjal počas vysokoškolského štúdia na Oddelení kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Študoval u profesorov Jána Mudrocha, Gustáva Mallého, Dezidera Millyho a Jozefa Kostku, ktorí mali veľký podiel na formovaní umeleckého názoru viacerých významných autorov výtvarnej generácie nastupujúcej v povojnovom období.
Po absolvovaní školy v roku 1948 sa Imrich Vysočan aktívne zapájal do výtvarnej a zväzovej činnosti.  Verejnosti sa hneď v počiatku svojej výtvarnej činnosti predstavil ako výborný grafik, kresliar i ilustrátor detskej literatúry. Formovo-výrazová jednoduchosť a estetická bezprostrednosť sa naplno rozvinuli v tvorivom období šesťdesiatych a sedemdesiatych  rokov, kedy vytvoril stovku monumentálnych diel realizovaných v architektúre. Z tejto rozsiahlej tvorby sú najznámejšie sgrafitá na vchodoch obytných budov sídliska Píly v Prievidzi, kamenné mozaiky na  vysunutých posluchárňach Strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave, výtvarné dotvoril budovy základných škôl a nákupných stredísk vo Vajnoroch, v Sokolciach, v Lúke nad Váhom, v Čalove, v Dunajskej Strede, v Bratislave – Pošni,v Bratislave – Krasňanoch,  v Strehove, železničnej stanice v Dudinciach a budovy tranzitného plynovodu vo Veľkých Kapušanoch.
V časoch realizácie rozsiahlej tvorby v architektúre a voľnej komornej maľbe aktívne pôsobil ako vysokoškolský pedagóg v rokoch 1952 až 1955 na VŠVU v Bratislave ako asistent profesora Majetku a tajomník katedry maliarstva. V rokoch 1962 – 1975 bol docentom Ústavu kreslenia pri Katedre teórie a dejín architektúry, kreslenia a modelovania Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave.
V rozsiahlej voľnej komornej tvorbe sa naplno prejavilo jeho kresliarske nadanie a umelecká a ľudská vnímavosť. Vytvoril stovky obrazov v širokej palete techník a námetov. Pozornosť si zasluhujú diela – olejomaľby kniežat Veľkomoravskej ríše z roku 1971 a Vzbury prievidzských žien, premeny slovenskej krajiny a  zákutí rodného kraja.
Mal  13 samostatných výstav a zúčastnil sa 33 spoločných výstav. Vystavoval na celom území Slovenska, v Prahe, v Moskve, v Štokholme, v Kyjeve, v Drážďanoch a v Krakove.
Po mimoriadne aktívnom živote a práci v Bratislave, sa v roku1975 vrátil natrvalo späť do rodnej Prievidze. Na vrchole pracovnej a umeleckej činnosti pristúpil k radikálnemu rozhodnutiu a „odstrihol“ sa od všetkých bratislavských aktivít a kontaktov. V rodnom kraji hľadal pokoj a nové námety na tvorbu. Zabudol na Bratislavu, a Bratislava zabudla na neho“.  Dielo však zostalo a obrazy voľnej komornej tvorby čakajú na záujem verejnosti v trinástej komnate, ktorú majster málo a nerád „otváral“.
Je našou povinnosťou ju odomknúť a jej poklady prezentovať.
Majster Vysočan zomrel 9. 11. 1994 v Bojniciach. Pozostalým a širokej odbornej a laickej verejnosti zanechal okrem obrazu tvorivého a hodnotného života aj rozsiahlu výtvarnú tvorbu reprezentovanú stovkami diel monumentálnej tvorby, olejomalieb, akvarelov, kresieb, grafiky a štúdií.

Doc. IMRO VYSOČAN, slovenský akademický maliar  (1924-1994)

Výrazný kresliarsky talent rozvíjal už počas štúdií u prof. Jána Mudrocha, Gustáva Mallého, Dezidera Millyho a Jozefa Kostku. Svoju pracovnú a umeleckú činnosť začal v novozaloženej VŠVU v Bratislave ako asistent prof. Petra Matejku (1952-1955).
V rokoch realizácia vyše stovky diel v architektúre bol v rokoch 1962 až 1975 vysokoškolským pedagógom - docentom SVŠT v Bratislave – Stavebnej fakulty.
V umeleckej pozostalosti zanechal stovky diel voľnej komornej tvorby. Mal 13 samostatných výstav a 33 spoločných výstav, napr. aj v Štokholme, Kyjeve, Krakove, v Drážďanoch a Moskve.
Jeho miesto na oblohe výtvarného umenia nemá prenikavú žiaru zvučného mena, ale svojou tvorbou by mohol patriť do sféry Vášho profesného záujmu. Jeho obrazy „stoja“ za väčšiu pozornosť verejnosti, hlavne tej odbornej.
autor článku: Zuzana Topoľská


Fotogaléria k článku

Návrat hore