Adolf Frankl - osobný priateľ Friedricha Hundertwassera.

Málokto z Bratislavčanov pozná meno tohto umelca a zaujímavého človeka. Prečo by aj?
Adolf Frankl sa narodil 12. februára 1903 v Bratislave. Maľovaniu sa venoval od detstva. V rokoch 1909-1921 navštevoval v rodnom meste ľudovú školu, reálku a gymnázium. Ešte pred vojnou absolvoval štúdium umenia a maľby na Škole umeleckých remesiel u profesorov Gustáva Mallého, Františka Reichentála, Ľudovíta Fullu a Josefa Vydru. Popritom bol karikaturistom a kresličom reklamných plagátov.
Pracoval v otcovom obchode na zariaďovanie interiérov (1921-1941). Oženil sa a založil si vlastnú firmu. Jeho majetok bol arizovaný. V období Slovenského štátu (1939-1945) sa na Slovensku šírilo prenasledovanie Židov a bol odvlečený do koncentračného tábora, odkiaľ sa mu podarilo ujsť. Po oslobodení sa vrátil do Bratislavy (1945) a obnovil obchod s interiérovými doplnkami, najmä textilnými dekoráciami. S rodinou emigroval do Viedne (1949), kde 18. augusta 1983 zomrel.
„Svojím dielom zanechávam memento všetkým národom sveta. Nikto, bez rozdielu vierovyznania, rasy či politického presvedčenia, nesmie už nikdy zažiť také, ani podobné ukrutnosti!,” zdôraznil Adolf Frankl.
Myšlienku vyslovil za svojho života a jeho slová nie sú frázou. Prežil Osvienčim a bol skúšaný fyzickým aj duševným utrpením úplne a dôsledne. Na plátno maľoval priamo po návrate z pekla vízie, ktoré sú zoskupené v projekte Vízie z inferna – umením proti zabúdaniu.
Bolo ráno 29. septembra 1944. Špalierom slovenských gardistov a nemeckých nacistov v hnedých košeliach viedli pána Frankla, jeho ženu, dve deti a švagra cez Panenskú ulicu, okolo prezidentského paláca na malú nákladnú stanicu. Rodinu deportovali do koncentračného tábora v Seredi. Odtiaľ 3. – 4. novembra bol Adolf Frankl deportovaný do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Vytetovali mu – zahroteným dreveným perom vybodali – do kože číslo B 14395, ktoré potom natreli čiernou farbou. Na chrbát mu namaľovali červenú značku, na šaty prišili židovskú Dávidovu hviezdu.
V roku 2004 nakrútil režisér Peter Dimitrov o Adolfovi Franklovi dokumentárny film – Vízie Inferna. Voľne vychádza z rovnomenného cyklu obrazov pôvodom bratislavského výtvarníka. Muža, ktorý prešiel peklom koncentračných táborov, pochodov smrti, neopísateľného utrpenia, strachu a poníženia. A to nielen za obdobia fašizmu, pretože jedna totalita vymenila druhú. Jeho dielo je varujúca správa o nás ľuďoch, kam vieme zájsť, keď sme zbavení milosrdenstva, tolerancie, či chápania inakosti. Film je akýmsi oneskoreným portrétom umelca s valérmi tragických dopadov na celú jeho rodinu. Všetko sa odohráva na pôdoryse historických udalostí s bohatou dobovou obrazovou faktúrou. Film nemá ambíciu mstiť sa, či pateticky vyvolávať pocit viny. Chce byť v istom zmysle esejou o hľadaní podstaty zla, s naliehavo kladenou otázkou “prečo?!” Formálne ide o štylizovaný dokument s použitím autentických výpovedí tak z archívu samotného výtvarníka ako aj jeho žijúcich potomkov. V náznakovej rovine ho režisér umelecky dopĺňa hranými prvkami.
Ostala po ňom krásna zbierka obrazov odzrkadľujúcich prežité utrpenie a osobnú reflexiu totalitných režimov.
Thomas Frankl, syn umelca, tlmočí výstavami týchto diel odkaz svojich rodičov. V prvom rade otca, Adolfa Frankla, ktorý prežil holokaust, ale aj matky Renée Franklovej, ktorá prežívala spolu s deťmi strach pred prenasledovaním v rôznych úkrytoch v Bratislave.