Jindřich Štreit

sa narodil 5. septembra 1946 vo Vsetíne na Valašsku (Morava). V roku 1956 sa s rodičmi a súrodencami presťahoval do podhoria Jeseníkov (Těchanov). Vyštudoval gymnázium v Rýmařove (1963) a Pedagogickú fakultu Univerzity Palackého v Olomouci, obor výtvarná výchova (1967). Ženatý je od roku 1971, s manželkou Agnes má dcéru Moniku. Po absolvovaní univerzity začal vyučovať na Základnej devaťročnej škole v Rýmařove, v následujúcom roku sa stal riaditeľom školy v Sovinci a neskôr v Jiříkove. Okrem svojej pedagogickej a fotografickej činnosti se venoval verejno prospešnej práci. Od roku 1974 viedol galériu v Sovinci, od roku 1997 v Bruntále. Od roku 1981 úzko spolupracuje s progresívnymi umelcami v Prahe, Brne, Bratislave a v ďaľších kultúrnych centrách Českej republiky a v zahraničí.
Prvý impulz k fotografovaniu dostal od otca. V roku 1964, v dobe štúdií, ho podnietil k fotografovaniu prof.Jan Bukovjan.

Jindřich Štreit se zúčastňoval fakultných výstav a štúdium ukončil svojou prvou samostatnou výstavou (1967). Od roku 1972 sa koncepčne venoval zobrazovaniu dedinského života. Sústredil se na portrét a na rómsku tématiku. V rokoch 1974–1977 absolvoval Školu výtvarnej fotografie, jeho záverečnou prácou bol súbor z divadelného zákulisia.

V roku 1982 sa zúčastnil ako jediný fotograf nepovolenej výstavy neoficiálnych výtvarných umelcov na tenisových kurtoch v Prahe, kde jeho fotografie vzbudili pozornosť tajnej polície. Bol vzatý do vyšetrovacej vazby a následne odsúdený k trestu odňatia slobody v dĺžke desať mesiacov s podmieneným odkladom na dva roky.
Dôvodom stanovenia trestu podľa dvoch paragrafov trestného zákona (hanobenie republiky a jeho predstaviteľov) bola interpretácia vystavených a nikdy nezverejnených fotografií (po úradnej prehliadke celého archívu fotografa). Súčasťou trestu bolo zabavenie časti negatívov, pozitivov a fotoaparátu (čoby nástroja trestných činov). Jindřich Štreit mal zakázané pokračovať vo svojej trestnej činnosti fotografovania a bol sledovaný. V dejinách fotografie je tento prípad pravdepodobne unikátny.

Po prepustení z vezenia nemohol učiť. Nejskôr pracoval jeden rok v knižnici a po uzatvorení súdneho procesu si musel nájsť zamestnanie ako dispečér štátneho statku Ryžoviště. Ešte intenzívnejšie se venoval kultúrnej činnosti a fotografovaniu. Po štátnom prevrate v novembri 1989 se jeho situácia zmenila. V rokoch 1991–1994 bol zamestnancom okresného úradu a následne múzea v Bruntále. Od roku 1994 je samostatný fotograf. Vyučuje na Inštitúte tvorčej fotografie Filozoficko-prírodovedeckej fakulty Slezskej univerzity v Opave. Na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie muzických umení v Prahe v rokoch 1991–2003, kde pedagogicky pôsobil, sa v roku 2000 habilitoval a stal se docentom pre obor fotografie.

V roku 2009 získal profesuru na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe. Od roku 1991 pracuje na dokumentárnych projektoch vo Francúzsku, Anglicku, Brazílii, Moldavsku, Rakúsku, Nemecku, Japonsku, Číne, Maďarsku, Rusku (Burjatsko, Krasnodarský kraj, Ingušsko, Čečensko), ale taktiež v Českej republike (Ženská věznice, Břevnovský klášter, Lidé olomouckého okresu, Lidé Mikulovska, Cesta ke svobodě, Lidé Třineckých železáren, Mezi námi, Za oponou, Spolu, Cesty života, Lidé mého kraje – Bruntálsko, Ocelový svět, Tichá nemoc, Vítkovice, Hledat anděla, Lidé Vítkovska).Na Inštitúte tvorivej fotografie Slezskej univerzity se podieľa na vedení niekoľkých študentských projektov (Lidé Hlučínska, Náš svět, Zlín a jeho lidé, Dobrovolně, Opava na prahu 3. tisíciletí, Dopravní podnik Olomouc). Je členom združenia Q Brno, Spolku olomouckých výtvarníků, Aktivu volné fotografie při Pražskom dome fotografie a Umeleckej besedy v Prahe. Jindřich Štreit pripravil viac ako tisíc autorských výstav a mnohých kolektívnych se zúčastnil. Vydal vyše 30 fotografických knih, je zastúpený v nejvýznamnejších zbierkach a bolo o ňom natočených niekoľko filmov.